Kolumbia sa bezpečnosťou vyrovnáva Európe, ženami ju niekedy až prekonáva :) :) :)

Autor: Jaroslav Koutny | 1.1.2017 o 18:16 | Karma článku: 5,64 | Prečítané:  1626x

Južná a Latinská Amerika je úplne iný svet na ktorý páli tropické slnko a možno aj pod jeho vplyvom vytvára jedinečné kultúry a temperamenty ľudí,ktoré inde nemajú obdobu. Patrí tu aj Kolumbia, ktorú som nedávno osobne preskúmal.

Asi pred 2 týždňami som sa vracal nadránom z diskotéky v Menge, čo je miesto blízko Cali v južnej časti Kolumbie, kde sa nachádza množstvo veľkých disko barov na úrovni nášho Ministri of Fun v Banskej Bystrici. Išiel som si precvičiť svoje nové „skily“ salsy a bachaty, ktoré som v Kolumbii nadobudol a na ktoré som už patrične hrdý. Ako si tak kráčam o 4.  ráno domov, keďže som sa chcel trochu  prejsť a vychodiť tých pár mochito, uvedomil som si, že sa práve prechádzam sám vraj po jednom z najnebezpečnejších miest Kolumbie a pritom som sa cítil naozaj veľmi bezpečne.  Popri tom som si spomenul na všetky moje zážitky počas doterajšieho mesiaca v Kolumbii a taktiež na moje ostatné „crazy“ party v Bangkoku, Šanghaji, Manile, Riu, Buenos Aires, Montevideu, Cebu či Kuala Lumpur, pričom len moji parťáci vedia o čom vravím. No a prišiel som na veľmi zaujímavú vec - buď sa Európa stáva nebezpečnejšia  alebo je svet bezpečnejší  alebo  ja mám 120 strážnych anjelov a ďalších 50 v zálohe, lebo  naozaj neviem,  či by som sa  teraz prechádzal sám v takto v neskorých hodinách po Nemecku, Francúzsku a mnoho iných európskych štátoch a robil veci,  ktoré si bez problémov dovolím v tých takzvaných „nebezpečných krajinách“ .

Samozrejme že som počas mojich ciest zažil  a aj videl mnoho krkolomných situácii, no tie vyplývali skôr z mojej nerozvážnosti a spontánnosti,  a to isté by ma postretlo aj v Európe pri rovnakom životnom štýle a správaní .

Ako som mal túto myšlienku v hlave, priskočili ku mne 4 milí, otrhaní chlapíci a „zahablovali“ čosi po španielsky. V duchu som si povedal: „ bože Jaro,  zas musíš všetko zakríknuť!“  Mladí chlapi natiahli ruku ku mne a tak som vyrozumel,  že asi by po mne  niečo chceli, tak som im povedal mojou lámanou špangličtinou ( čo je môj mix angličtiny a španielčiny) :  „do you need ayudar Amigos?“ spýtal som sa  ( potrebujete pomoc priatelia? ).  Odpovedali : „si, un poco de dinero por favor“ ( áno, trošku peňazí prosíme).  Boli  milí a ja som už  dnes pár bezdomovcom dal zopár pesos. A tak si vravím : „ no reku,  že dám aj týmto” a ihneď otvorím peňaženku.  Ako tak pozerám do nej,  vidím,  že mám len veľké bankovky,  50 000 pesos, čo je asi 15 euro a tie im samozrejme dať nemôžem. Neboli zase až takí milí ☺ .  V duchu si však vravím,  že  musím mať aj menšie  a  z vrecka  som  vytiahol ešte celú hrču peňazí.  Prezerám ju, ale ani v nej menšie bankovky neboli.  A tak im vravím: “ lo siento Amigos ( prepáčte priatelia)”.   Až vtedy sa mi v hlave trochu vyjasnilo a uvedomil som si svoju situáciu a v duchu som si povedal: “   Jaro,  ty si asi naozaj estupido“. Pripomínam, mal som v sebe už par whisky, mochito a už ani neviem čo všetko,  inak by som takú blbosť  asi nikdy nevyrobil a už aj pozerám na zem a očami hľadám,  čo by som mohol použiť a  dávam si ruku do vrecka  k hotelovým kľúčom,  že ich použijem aspoň ako boxer,  ak sa čosi zomelie.  No zrazu chlapci zahablovali: „no problem amigo, gracias“.  A že idú skúsiť inde.  Ja som si  zhlboka  vydýchol a cítil som,  ako mi srdce znova  naberá normálne tempo.  A ako  tak pozerám za nimi,  všimol som si,  že jeden z nich mal otrhaný dres Barcelony a v Kolumbii je to skôr výnimka, keďže skoro každý fandi Realu, lebo ako isto viete James je Kolumbijčan. V duchu si vravím,“ konečne niekto normálny“  a vtedy ma z čista jasna napadlo, kde som si dal výdavok z toho posledného red bulu v Living klube ( diskoklube). Mal som tam asi 10 000 pesos( asi 3 eura) a teda kričím na nich,  že: „ amigos!“. Otočili sa a prišli pomaly ku mne a ja  som im dal tie peniaze, že nech si dačo kúpia a oni  šťastní s úsmevom odišli.  Čo  som tým však chcel povedať?  To, že je krajina chudobná,  ešte  neznamená,  že je nebezpečná,  všetko je totiž o ľuďoch a mentalite.  Často  ľudia, ktorí majú  malo sú  oveľa lepší, milší a štedrejší,  ako tí,  čo majú veľa.

Samozrejme treba dodržiavať určité  bezpečnostné rady. Občianska vojna trvala 40 rokov, no pred pár týždňami bola podpísaná mierová dohoda  medzi vládou a rebelmi. No ešte sa uvidí,  ako obe strany  s mierom naložia.  V týchto krajinách vám však po príchode na rovinu povedia, na čo si máte dávať pozor,  kam sa dá  ísť a kde radšej nechodiť. Sú k vám féroví, otvorení.

Mrzí má však, že keď prídete do Európy, Európa  sa tvári ako Atlantída, všetko je super a bezpečné, len občas sem a tam dakto vyletí do vzduchu alebo prejde cez vás nákladiak.  No podľa zodpovedných je to normálne , veď sa to stáva sa to aj inde. Najpravdepodobnejšia a najhoršia situácia,  čo sa Vám môže stať napríklad v Latinskej Amerike je,  že vás okradnú na ulici a prídete o peňaženku, hodinky, či kabelku. V Európe však môžete vyletieť do vzduchu aj s peňaženkou, hodinkami , či  kabelkou.  Ide tu o niečo úplne iné.  Však väčšina z vás vie  o čom asi hovorím.

Nad touto témou som začal rozmýšľať už veľmi dlho, no oči dokorán mi otvorila až otázka jedného Kolumbijčana počas karnevalu v Kartagene. (Kartagena je  severná, karibská časť Kolumbie) Položil mi pre mňa veľmi zaujímavú a nečakanú otázku : ,,nebojíte sa v tej Európe  žiť,  keď tam stále čosi vybuchuje“?  To je už asi fakt na zamyslenie, keď sa ma Kolumbijčan takéto niečo opýta, nemyslite?

Samozrejme neporovnávam krajiny ako sú Sýria, Líbya a iné,  v ktorých zúri občianska vojna a genocída a každý vie,  že ho nič dobré nečaká,  ak do takej  krajiny vkročí. Veľmi ma však mrzí, že Európa zakrýva svoje problémy, mlčí,  nerieši ich  a čo je ešte oveľa horšie,  že ich zámerne ututláva a zahmlieva.

Na naše veľké šťastie Slovensko je v tomto smere  zatiaľ málo rizikové, teda aspoň moje malé mestečko na Orave a jeho okolie, kde najväčšie riziko je,  že dostanete na diskotéke po nose, no samozrejme svoj nos pomstíte a o par minút si spolu s vašim súperom ešte aj vypijete.

Týmto článkom samozrejme neposudzujem bezpečnosť krajiny ako odborník a nepasujem sa do role experta, to ani náhodou nie, len vravím,  ako to pociťujem ja,  bežný cestovateľ, ktorý  nevyznáva nejaké   rezortné dovolenky, ale  rád  preskúmavam terén a nie len v bezpečných oblastiach, ale často zájdem preskúmať aj favely alebo „ komuny“ ,  ako sa týmto oblastiam  latinskej Amerike hovorí. Nechodím do cudzích krajín,  aby som v bare pil so Slovákmi,  európanmi, či gringami ( američanmi), ale chcem spoznať hlavne ľudí v danej krajine, spoznať ich životný štýl,  kultúru a preto sa vždy snažím infiltrovať práve medzi nich.

A čo som týmto všetkým chcel povedať??

Netreba veriť všetkému,  čo nám kto povie, napríklad,  že v Kolumbii ťa zabijú, zjedia, pripadne urobia z teba kokaín a že guľky tam lietajú ako u nás muchy počas zabíjačky a podobne drísty. Treba si uvedomiť,  že tieto veci už skončili mnoho rokov v minulosti, no média to neradi zoberú späť,  pretože ako by vyzeralo, že banánové republiky sa bezpečnosťou začínajú vyrovnávať západnej demokracii?

Samozrejme,  že všade,  kde pôjdete,  netreba vyhľadávať nebezpečenstvo a treba byt opatrný, všímavý ,rozvážny, používať sedliacky rozum a hlavne treba rešpektovať ľudí. Už mnohokrát sa mi potvrdilo, že ak rešpekt dáte, rešpekt aj dostanete a platí to určite aj opačne. Ak sa totiž bohatý pánko prechádza po favele či komune , je arogantný a nepríjemný, dáva ľuďom najavo, že akí  sú oni oproti nemu nič a ešte schválne ukazuje,  koľko ma peňazí,  aký ma iPhone, či hodinky,  a tak sa im ani nečudujem, že mu tie hodinky zoberú ako taká zdravá otcovská facka.  

Tak ešte raz na záver:  „ stáva sa svet bezpečnejším alebo Európa nebezpečnejšou?

Ak sa Vám má niečo stať, stane sa vám to aj doma v kúpeľni, a preto určite cestujte, nebojte sa a nech je to šupa !!!

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar zdržuje. Kočnerovho policajta neriešia

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

DOMOV

Košičanku pustili z letiska v Burgase po dvoch dňoch

Pas jej priviezla dobrovoľníčka, ktorá prípad zachytila v médiách.

KOMENTÁRE

Ficov zásadný prelom. Alebo ani nie

Sme na priesečníku, keď Ficov prospech a prospech krajiny, sa pretínajú.


Už ste čítali?